Vianoce 2022

Rozdiel medzi človekom a anjelom je jasný.
Väčšina anjela je vo vnútri, väčšina človeka je zvonku.
šesťročná Anna

 
Nebojme sa!

Milí priatelia,
nielenže všade a zo všetkých médií sa na nás už týždne valí vianočná hudba, aj sa dozvedáme, že bez akejsi čokolády by neboli Vianoce, ešte aj tí anjeli v stálej službe sa už možno tešia, ako tie predavačky v supermarketoch, aby už bolo po nich a mohli si oddýchnuť. No či chceme alebo nechceme, anjeli vo všetkých podobách, aj so svojim chorálmi, neodmysliteľne k Vianociam patria.
No narazil som na takú myšlienku, že pojem anjel neoznačuje v prvom rade bytosť, ale úlohu. Anjelskú úlohu. Úlohu, ktorú môže plniť (aj) človek. Či to môže byť dokonca sen. Môže ju plniť inšpiratívna kniha, náhly oslobodzujúci nápad, či životná situácia. To všetko môžu byť naši anjeli. A preto môžeme a máme si byť navzájom anjelmi, Božími poslami, sprievodcami a ochrancami, aj keď od tých dokonalých duchovných bytostí máme dosť ďaleko (-: Ale to vôbec nevadí, možno práve naopak.
Ďakujem, ďakujme ľuďom, ktorí plnia anjelskú úlohu v našich životoch. Boli, sú a budú. A dotýkajú sa nás anjelskými dotykmi. Bez nich by nám bolo ťažko. Poznáme ich...
No ponúkam ešte jeden, dosť netradičný pohľad, nielen na anjelov, očami toho šesťročného dievčatka z milej, no múdrej knihy „Pane Bůh tady Anna“. To ona tak definovala rozdiel medzi anjelom a človekom. A povedala aj mnoho iných, detsky naivných a teda pravdivých „vecí“, ktoré ma sčasti inšpirovali k napísaniu tohto želania.
Anna zastávala názor, že byť dobrý, štedrý, láskavý, modliť sa a všetko to, čo k tomu patrí má veľmi málo spoločného s „pánem Bohem“. Povedané dnešným jazykom, ide len o akýsi vedľajší efekt. Nie inštrukcie, ale porozumenie, láska spôsobuje aby človek bol ako „pán Bůh“ a potom už nemôže ináč ako byť dobrý, láskavý a milujúci...
Všetky informácie sa v Anne uschovávali skrze kúsky farebných sklíčok, ktoré po zatrasení skladali jedinečný obraz jej osobného kaleidoskopu. Vyzeralo to, že každý jedinec dostal pri narodení do vienku rôzne sklíčka s nápisom dobro, zlo, krása, ošklivosť atď...
Ľudia si navykli prikladať tieto sklíčka pred svoj vnútorný zrak a pozerať sa na veci podľa farby a tvaru skla. Pochopil som, že to aj my robíme preto, aby sme si ospravedlnili svoje vlastné vnútorné presvedčenie. A že je potrebné, aby sme odhodili svoje „farebné sklíčka“ a pozreli sa na svet jasným zrakom. „Koľko takých farebných sklíčok používaš?“, znela otázka. „Mám ich milióny, ale všetky sú len pre zábavu“, odpovedala Anna. „A čo tie sklíčka, ktoré nie sú pre zábavu, ktorých si sa nechcela zbaviť?“ „Zbavila som sa ich“. „Ako je možné, že ty žiadne také sklíčka už nemáš?“ „Pretože sa nebojím!“, bola jej odpoveď.

Strach. Slovo, ktoré sa nie veľmi hodí k vianočnému želaniu, ku sviatkom mieru a pokoja, ako sa zvykne vravieť. No ja mám dojem, že toto slovo v ostatných mesiacoch, rokoch rezonuje v nás, v našom okolí viac ako by bolo žiaduce. Prečo? Už sa nebojíme len chorôb, nešťastí, či smrti, už sa bojíme skoro všetkého, bojíme sa stále, bojíme sa o naše pohodlie, o náš blahobyt, o naše istoty. Bojíme sa dokonca povedať svoj názor. Bojíme sa až tak, že náš strach často prerastá do nenávisti a agresivity. A ja sa pýtam: chceme žiť svoje dni, roky v strachu a nenávisti? Verím, že to nikto nechce. A pritom stačí tak málo. Zbaviť sa všetkých tých „sklíčok“ čo prefarbujú skutočnosť a pozerať sa vôkol seba otvorenými očami a hlavne otvoreným srdcom. Ako to dieťa Anna, ako tí anjeli. Anjeli v nás. a povedať si:
„Ďakujem že žijem! Žijem, pretože sa nebojím. Môžem sa aj báť, veď je to ľudské, ale musím, musíme ten strach prekonať.“
Žiť bez strachu je krásne, no nie ľahké, chce to aj odvahu. Lebo nemať strach, vymedziť sa zlu stojí vždy odvahu uniesť nepohodu. A chce to aj dôveru.
Abrahám išiel a nevedel kam, no išiel. Kolumbus sa plavil do neznáma, no plavil sa. Nazaretský pár išiel bez ničoho, no bez strachu a s dôverou, išiel ďaleko a dorazil do Betlehema a spravil nám Vianoce. Každý prielom v dejinách, no i v živote jednotlivca začína tým, že prekoná, zahodí strach a nahradí ho vierou, dôverou.
Preto moje vianočné želanie je: Nebojme sa! No nie je to len moje želanie. TO „Nebojte sa“ sa ozýva okolo nás vekmi, z úst ďaleko povolanejších.
Sme rôzni, každý z nás má iné radosti a starosti, ale to najdôležitejšie máme spoločné. Chceme milovať a byť milovaní. Túžime po uznaní, dôstojnosti, po človeku, po ľuďoch, ktorí by nás podporili, keď o sebe pochybujeme.
Mnohí o sebe hovoríme, že sme kresťania. Veríme v Boha, ktorý prišiel a prichádza ako Dieťa k človeku. V chudobe, za zvláštnych okolností. Naším problémom je to, že ho neberieme vážne. Poslali, umiestnili sme ho na nebesá a niekedy akoby sme boli radi, keby bol tam, ďaleko, mimo. Ale on je predsa tu! Často vo svojich textoch, pre mojich neveriacich priateľov, zamieňam slovo Boh slovom Láska. V mojom ponímaní je to to isté. No keď si to zameníte v tom krátkom texte, verím, že to dáva zmysel pre každého.
Je teda jedno, či a aké náboženstvo vyznávame. Ak uveríme, že Božia láska má ľudskú tvár, budeme ju nachádzať a chrániť v každom človeku bez rozdielu.
To Dieťa, i dieťa v každom z nás, vie, že krajší, spravodlivejší svet má mnoho tvárí. Nie sú v ňom múry, hranice. Všetci sú si rovní. Všetci majú rovnaké šance, potenciál rozvinúť svoju jedinečnosť. Tento ideál nie je sen. Je to Dar. Príležitosť premieňať Nádej a Vieru na Lásku.
Lebo iba Láska je schopná robiť zázraky.
Lebo Láska je Zázrak sama o sebe. Je Dar. Sila, ktorá dáva človeku motiváciu a obnovuje vieru, keď o všetkom pochybuje, keď nevládze. Taká láska je najzrozumiteľnejšou definíciou večnosti. Jedinej večnosti, ktorú dokáže vytvoriť Človek. Darom človeku – ľuďom okolo nás môže byť obyčajná prítomnosť. Záujem. Pár minút pochopenia, či rozhovor s človekom, ktorý žije sám. Darom je moment, v ktorom si uvedomíme, kto som a kým chcem byť. Nielen na Vianoce a počas nich, ale každý deň.
Moji milí, tak vidíte koľko krásnych darov pre našich blízkych i vzdialených máme naporúdzi a ani nemusíme vymetať supermarkety a trhoviská. A, možno naivne – ako obyčajne - si myslím, ba som presvedčený, že dar Lásky, prítomnosti, porozumenia poteší viac ako hodinky s vodotryskom. A naviac, tieto dary sú darmi aj po Vianociach.

Prosme preto Dieťa, či Lásku, aby nám poslalo anjelov, aj anjelov v telách ľudí, ktorí by nás zo sveta strachu, zo sveta zákazov a príkazov voviedli do sveta Lásky, slobody Božích detí, aby otvorili naše srdcia pre odvahu milovať a dôverovať. Stále...

Želám vám pokojné, požehnané, anjelsky čisté Vianoce 2022 a v láske a bez strachu prežitý rok 2023!
Nebojme sa!

S úctou a láskou

Marián