MDŽ 2019
Každý človek na zemi, bez ohľadu na to čo robí, hrá hlavnú úlohu v histórii sveta a zvyčajne o tom ani nevie
Alchymista
Moje milé dievčatá,
vždy, teda hlavne ostatné roky, mám problém osloviť vás čo najprívetivejšie a tak sa núkajú priateľky, dámy, krásne ženy,..., no mne sa aj tak najviac páči to „dievčatá“ a tak mi prosím odpusťte. Máte sviatok a ja vám chcem, ako každoročne, napriek jeho každoročnému sprofanovaniu úprimne zaželať to čo si zaslúžite a vyjadriť svoj obdiv a úctu. Aj keď sa to, tuším, veľmi nenosí. A možno, či určite, práve preto.
Nedávno som čítal taký článok „Pomýlené ženy, pomýlení muži: (Ne)máme, čo sme chceli?“, kde sa o.i. písalo: Muži strácajú svoju mužnosť a tvrdia, že je to chybou žien. Ženy strácajú svoju ženskosť a menia sa na univerzálne bytosti presvedčené, že pokrývajú mužský aj ženský element. Hmmm. Dovoľte osobnú skúsenosť. Maličkosť, nepodstatné. V ostatnom čase som bol dosť často nútený cestovať vlakom. Užíval som si to. Na nástupištiach more náhliacich sa ľudí. Klasika. A tu som pred schodišťom zbadal drobnú dievčinku, tak meter päťdesiat, s kufrom väčším ako ona. Učili ma a zdá sa mi to (stále) normálne, že ženám treba pomáhať, tak sa ponúkol, že jej ten kufor pomôžem odniesť. Veď som ešte jonák (-: . Mali ste vidieť ten zdesený pohľad. Čo chcem, prečo to robím? No dala si povedať, asi ten kufor bol pre ňu ozaj veľký. Odniesol som ho a dostal som ten najkrajší dar: poďakovanie a krásny úsmev. Aké jednoduché, však? Muž a žena, ktorí sa už (asi) nikdy neuvidia. No v tom úsmeve bolo čosi z toho pravekého ženstva.
A tak som sa pýtal a pýtam sa, prečo nie sme, prečo nie ste, tým čím tak krásne ste. Ja viem, starosti, pochybnosti, stres, možno málo porozumenia...No to vám nesmie brániť byť tým, čo vám bolo dané. ŽENOU! Lebo každá z vás hrá hlavnú úlohu v histórii sveta, aj keď o tom neviete.
Pred rokmi som prerozprával jednu rozprávku. Veľmi dávno v ďalekej krajine sa narodila pekná princezná . Bola taká krásna, že zlá striga sa nemohla pozerať na jej krásu a tak ju uväznila vo vysokej veži zámku. Zatvorila v miestnosti veže, kde bolo iba malé okienko a málo svetla. Nikdy jej nedovolila pozrieť sa do zrkadla, aby nezbadala svoju krásu. Zakaždým jej iba rozprávala aká je škaredá a zlá. Princezná tomu verila a bola presvedčená, že je lepšie ostať zatvorená vo veži ako sa ukázať ľuďom na oči. Nikdy nemala možnosť vidieť svoju vlastnú tvár, svoju vlastnú krásu. Žila stále v klamstve. Až jedného dňa začula nádherný spev. Tak veľmi ju očaroval, že sa rozhodla nazrieť cez malé okienko, kto to tak nádherne spieva. A hľa uvidela krásneho princa na koni. Neváhala, nahla sa z okna von. Len čo princ zazrel jej krásnu tvár a zlatisté vlasy, rýchlo pribehol a vyšplhal sa hore k princeznej. Pri objatí sa stretli pohľadom a vtedy princezná po prvýkrát videla v jeho očiach svoju vlastnú krásu...... Toľko rozprávka.
Moje milé dievčatá, k vášmu sviatku vám želám, aby ste vždy mali pri sebe niekoho, v ktorého zrkadle očí uvidíte svoju krásu, múdrosť, dobrotu. Svoju ŽENSKOSŤ! A tiež aby vaše oči boli zrkadlom pre vašich blízkych, najbližších...
S úctou
Marián