MDŽ 2021
Milé dievčatá,
tento rok, po tom divnom, prežitom predchádzajúcom roku, sa mi o dosť ťažšie hľadajú slová, ktorými by som vám chcel zaželať niečo pekné k vášmu sviatku. Oveľa ťažšie ako v minulých rokoch, keď som vám chcel „len“ zložiť poklonu, obdiv, úctu, priateľstvo... Veď ani tie kvety vám, aspoň tým v mojej fyzickej blízkosti, nemôžem priniesť.
Ale napriek všetkému to skúsim. Vo svojich želaniach som vám už písal o tom, kde neha a dobro majú pôvod, o vašej sile, sile v dotyku a objatí, citoval som Hymnus na lásku a mnoho iných konštatácií premenených v želania. Áno, všetky stále platia, lebo ste to stále vy, krásne ženy, a zaslúžite si, aby sa všetky tie želania premenili na skutočnosť, každodennú skutočnosť.
No dnes by som chcel ešte o inom. Nedávno som čítal peknú úvahu o ťažobe dnešných dní. Hovorilo sa tam o orlovi, ktorý vyrastal medzi sliepkami, skoro sa prispôsobil, no jedného dňa vzlietol. Samozrejme metafora, o našich ťažkých, „obyčajných“ dňoch, ktoré musíme prežívať, prežiť, aby sme jedného dňa mohli, vedeli posilnení prežitým, „vzlietnuť.“
A preto vás chcem dnes miesto želaní prosiť. „Chceli by sme nachádzať cesty od strachu do slobody, od apatie k radosti, od ilúzií k pravde, od samoty k spolupatričnosti, od nudy k tvorivosti – od smrti k životu. Nikto z nás sa však nevyhne tomu, že bude po nich kráčať, bežať, lietať alebo sa vliecť obomi smermi. To je dobre vedieť. Najviac vždy bude záležať na tom, aby sme sa na týchto cestách nevzdali.“ A k tomu smeruje moja prosba. Lebo len vy, ženy, máte v sebe tú silu, tú schopnosť, svojím úsmevom, svojím dotykom, svojou láskou, samotným svojím bytím „naštartovať“ chuť prekonávať prekážky, bojovať, žiť. Pre seba, pre vašich blízkych, pre vaše okolie, pre nás. Potrebujeme vás. Také aké ste...
Pred časom som písal o nádeji, niečo v tom zmysle, že jedno je isté, že ak „hodíte“ do sveta úsmev, vrátia sa k vám úsmevy, ak pochopenie vráti sa vám Dotyk, ak dobro vráti sa vám priateľstvo. A ak budete „vysielať“ Nádej „odrazí“ sa k vám a k nám všetkým Láska a ukáže nám krásny svet. Lebo taký stále je.
Moje milé dievčatá, priateľky, Ženy..., tak vás prosím, rozdávajte svoje úsmevy, dotyky, objatia svojim blízkym (a virtuálne nám všetkým), dávajte nám svoje svetlo, svoju silu, ktorá je vo vás, aj keď sa vám často zdá, že jej nemáte dosť ani pre seba, svoju nehu a dobro a ja verím, viem, že sa to všetko od zrkadla vášho okolia a od zrkadla celého sveta odrazí späť k vám a mnohonásobne sa vám to vráti a naplní vás silou, pokojom, šťastím a láskou.
To je moja prosba a zároveň moje želanie k tohtoročnému MDŽ.
S úctou
Marián