Veľkonočný vinš 2022

Kto je oslovený dobrým slovom, dokáže tiež
sám uveriť v dobro v sebe...
Anseln Grün

 

Milí priatelia,
zase vstupujeme do obdobia, ktoré by mohlo niesť názov (z)rodenie Života, či aspoň príchod nádeje na život. Veď jar a Veľká noc možno pri troche dobrej vôle chápať ako synonymá. Slová, ktorých náplňou je Nádej. Nádej, ktorú všetci tak veľmi potrebujeme, ktorú sme za posledné dlhé obdobie tak vzývali a ktorej naplnenie akoby sa nám nedostávalo. Pamätáme ten smutný a pritom tak silný obraz Svätého otca na ľudoprázdnom Svätopeterskom námestí pred dvoma rokmi. Mohlo sa zdať, že Nádej zomrela. Ale nezomrela! Je tu. Nie späť, pretože ona neodišla, je tu stále. Aj v týchto hrozných dňoch, keď sme verili, že už si konečne vydýchneme a budeme normálne žiť. No dnes sa znova zdesení pýtame, kde sa to Zlo v nás ľuďoch berie, kde zostalo dobro? Kde je dnes tá Nádej?
Dostal sa mi do rúk preklad knihy starého čínskeho filozofa Lao c‘ a jeho Tao Te ťing. Okrem iného píše:
Tri drahocennosti v sebe mám a vážim si ich ako tie najvzácnejšie klenoty:
Prvú nazývam súcit, druhú skromnosť a tú tretiu: nedovoliť si byť v Podnebesí (ako nazýva našu Zem) prvoradým!
Tým, že mám súcit, som schopný byť odvážnym, tým, že mám (v sebe) skromnosť, som schopný byť obetavý a pretože si nedovolím považovať sa v Podnebesí za prvoradého, dá sa predpokladať, že by som mohol byť úspešným nástrojom jeho vedenia.
Dnes je však súcit znevažovaný a tým je znehodnocovaná aj odvaha, ba znevažovaná je aj skromnosť a tým je zavrhovaná aj obetavosť a pretože je znevažovaná aj ústupnosť do popredia sa dostáva bezohľadné riskovanie a vraždenie! Kto však má súcit, ten v každom boji zvíťazí a v obrane bude neporaziteľný. A aj Nebesá sú za obranu súcitom.
Možno sa pýtate čo majú tieto slová spoločné s Veľkou nocou, s veľkonočným posolstvom, či želaním? Domnievam sa, že veľa. Drámou človeka je, že mu chýba láska a tým aj tieto tri drahocennosti. Veď k čomu nás vyzýva Ten, o ktorom je Veľká noc? Bez ohľadu na to či sme veriaci alebo neveriaci.
Súcit – vidieť v človeku svojho blížneho, svojho brata, pomáhať núdznym, prichýliť opusteného. Skromnosť – schopnosť slúžiť a nie potreba byť obsluhovaný, neveriť vo vlastnú dokonalosť ako ten farizej vo svojej pyšnej modlitbe. A nepovažovať sa prvoradého – o tom by sa dalo veľa rozprávať, je nás veľa takých. Všade. No asi treba mať na pamäti ten výrok o prvých a posledných. A toto všetko sú svojim spôsobom tie Blahoslavenstvá, ktoré by nám mali ukazovať Cestu. Cestu k pokoju, k šťastiu, k mieru, k naplneniu, k láske... K Životu. Lebo On povedal: Ja som Cesta, vzkriesenie a Život...
Nerozdeľujem a nikdy som nerozdeľoval ľudí na veriacich a neveriacich, hoci sa tak niekedy jedni aj druhí označujú sami. Verím, že Posolstvo veľkonočného príbehu je prínosným pre každého. Modlím sa, aby u všetkých nás bola viera a nádej konkrétna, zrozumiteľná v skutkoch lásky: aby unavenému, pochybujúcemu človeku prinášala povzbudenie, kriesila v ňom chuť a nadšenie meniť seba a tento svet. Aby každému z nás mal kto povedať, že nás má rád, aby sám mal odvahu prijať to a mal odvahu aj sám to povedať. .
Môžete si povedať: pekné, ale sú to len slová. A slová nikdy nič nevyriešili. No neviem... Lebo aj na počiatku bolo Slovo a to Slovo sa Telom stalo. A aj preto verím, že: Kto je oslovený dobrým slovom, dokáže tiež sám uveriť v dobro v sebe. Preto verme! A oslovujme!
Pokojné, požehnané Veľkonočné sviatky 2022 všetkým...

S úctou a láskou, Marián