Veľkonočný vinš 2023
Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov
ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za
ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza
v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“ Mt 21, 8-9
Milí priatelia,
zase je tu Veľká noc, zase si ju pripomíname aj keď vieme, ako to skončí. Zase je tu jar, tešíme sa z nej, aj keď vieme, že skončí. No predsa... Tak ako jar strieda zimu, ako život strieda smrť, tak tento večný kolobeh ročných období nikdy nekončí, tak i ten Veľkonočný príbeh akoby stále pokračoval, akoby to bol stále otvorený príbeh. A on je...
Stále viac a viac ma udivuje, koľko rôznych tém, obrazov, symbolov tento príbeh ukazuje a dáva nám podnet na rozmýšľanie. Hovorí o pochybnosti, bolesti, odvahe, zrade, sile, slabosti, pokore, strachu, beznádeji, nádeji, viere, odpustení, láske, teda o všetkom tom, čo tak dôverne poznáme, čo je nám ľuďom, všetkým ľuďom, také blízke. Hovorí aj o odvalení kameňov, ktoré by chceli brániť, a často aj bránia, uvoľneniu dobra, i dobra v nás. Hovorí o dobre a zle, o nespravodlivosti a pravde, o tom, čo celé ľudstvo sprevádza po všetky tie storočia, až po naše dni. Preto sa mi zdá, akoby ten príbeh stále pokračoval. Nepripomína nám napríklad tá epizóda z motta, notoricky známa epizóda, keď jeden deň davy volajú Hosanna a na druhý deň Ukrižuj ho, niečo zo súčasnosti, niečo aj o nás samotných? Pýtam sa, ako sa iste pýtali mnohí, vtedy i dnes, prečo to tak bolo, prečo to tak stále je? Neviem či niekto vie presnú odpoveď, no ja si odpovedám, nech mi je odpustená moja trúfalosť, že je to (aj) naším egoizmom, stratou empatie, súcitu a akoby absenciou dobra. Pomôžem si citáciou z jedného dojemného rozhovoru. „Zabudli sme na dobro. Zabudli sme na to, čo je to dobro, čo je robiť dobro, cítiť dobro. Ľudia na neho zabudli. Dobro je, keď je dobre, keď máš pokoj v duši a aj ľudia okolo ho majú, keď sa cítiš bezpečne, keď cítiš lásku. Je to to najkrajšie, čo môžeš robiť. My sme o dobre zabudli aj rozprávať“. Je to pravda. O čom sa rozprávame? Vlastne sa často ani nerozprávame, buď sa hádame alebo nadávame. Prečo? Veď Svetlo osvecuje každého človeka, ktorý prichádza na svet. Nerozdeľuje nás. Naopak. Každý z nás je Božie dieťa, každý z nás je súčasťou vesmíru, bez ohľadu na to, kto sme, akí sme. Ja viem, sme ľudia, slabí, nedokonalí, nestáli, ale ľudia, do ktorých bolo vložené, verím, dobro. Je ozaj také ťažké vidieť v človeku Človeka? Ten, o ktorom je Veľká noc, ho videl. Možno to je tá odpoveď, možno keby sme sa stíšili, tak by sme ju počuli. Nehovorí sa v nej, že to naše náboženstvo, ktorým sa tak často oháňame, veriaci, no aj neveriaci, je o prosiacich a klopajúcich na dvere, ktorým dvere treba otvárať? Komu chceme otvoriť a kedy, ak nie teraz a tým, čo to potrebujú?
Bol by som nerád, keby tieto slová vyznievali ako nejaké teologické mudrovanie, veď viera v Boha je každého osobná, intímna záležitosť a v žiadnom prípade to nie je kritérium na delenie ľudí, ani na delenie na „veriacich“ a „neveriacich“. Keby vedci potvrdili existenciu Boha, možno, ba určite by sa nestalo nič. Jeho nepriama existencia je jednou z najsympatickejších „vecí“ na tomto svete. Možnosť veriť, možnosť mať nádej, že ide o akýsi veľký Boží plán, do ktorého sme všetci, bez rozdielu náboženstva, či viery v čokoľvek, zahrnutí. Keď páter Expedito zacitoval Ježišovu vetu, že kde bude tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce, domnievam sa, že mal zrejme na mysli práve toto. To, že tam, kde si človek bude želať uzrieť Božiu tvár, uzrie ju. A ak ju nebude chcieť uvidieť, vôbec to nebude prekážať, ak budú jeho činy dobré. A všetky dobré činy, božie i ľudské, sa prejavujú tým „najprimitívnejším“ a zároveň najkrajším spôsobom: Láskou.
Moji milí, všetkými týmito, možno zbytočnými, slovami som chcel povedať, vlastne zaželať nám, aby sme vedeli a vydržali volať Hosanna Dobru a Láske, aby sme to dobro a lásku v sebe svojou malosťou neukrižovávali. Aby sme dokázali vnímať obetu ako dar, aby sme aj to ťažké dokázali premieňať na dobré a užitočné, či sa o to aspoň pokúšali, aby aj v nás ten nikdy nekončiaci príbeh Života pokračoval. V plnosti...
Prajem vám všetkým krásnu, voňavú Jar a v nej pokojnú, požehnanú Veľkú noc. So všetkými darmi, jari, Veľkej noci, Života...
S úctou a láskou
Marián