Advent 2018
Milí priatelia, nezvyknem preposielať maily, ktoré u mňa pristanú, aspoň nie často, no tentokrát som sa rozhodol urobiť výnimku. Má to svoj dôvod.
Jednak tá moja, už možno otrepaná, citácia Babičky Malého Stromu (z krásnej knihy Škola Malého stromu) že: "když člověk najde, potká, vidí, něco krásného či dobrého má se s tím podělit se svým okolím a tak se dobro a krása budou šířit světem" a jednak osoba odosielateľa. Je ním starý pán, generál, dávno penzionovaný, ktorý robil nočného strážnika na jednom z mojich pôsobísk. Občas som sa u neho zastavil na kus reči, vracajúc sa z mojich občasných nočných krčmových výletov. Zistil som, že je to vzdelaný človek, aj keď názorovo sme boli a sme každý niekde inde, akceptovali sme sa a mali svojim spôsobom radi. Dodnes ma zásobuje množstvom mailov, a tak sem tam dostanem aj zaujímavé a pekné veci. Ako tento dnešný. ADVENT ZAČÍNA...
Nie je úžasné, že táto téma (za)rezonuje v nás, bez ohľadu na to kto sme, akí sme. No dobre, poviete si. No a čo? Áno, no a čo? Pekné, ale ako podnet na písanie tejto úvahy. Asi nie. No všetci asi poznáte Coelho Alchymistu a váhu "Znamení", ktoré sa tam popisujú. Nechcem hovoriť o znameniach v mojom prípade, to by bolo trúfalé, ale predsa.
Bol som na nákupe a pri odchode som kúpil nove Nota Bene (btw pre mňa jeden z najlepších časopisov) od takého počerného sympatického mladého muža, tak sme pokecali (aj) o novej knihe Dana Pastričáka a išli po svojom. Téma decembrového čísla je DOBRO. Hmmm, príhodné. Advent, Vianoce... Stíšenie (moc sa nám to spravidla nedarí...), pokánie (detto), príprava na Vianoce, ktoré sú, alebo mali by byť, o Dobre. Ešte v aute na parkovisku časopis otvorím a o.i. čítam: Herman Hesse napísal o láske Rozprávku (aj ja (-: ):
Augustín dostal dar lásky do vienka už pri narodení. Jeho matka ju pre malého Augustína vyžiadala od zázračného starčeka. Priala si, aby Augustína všetci milovali. Prosba sa splnila. Svet padal Augustínovi k nohám. Využíval to vo svoj prospech, každého podvádzal, aby od neho získal, čo sa dalo. Všetko mu odpustili. Opičia láska Augustína otrávila. Život sa mu hnusil, zdal sa mu nezmyselný. Skôr než stihol vypiť smrtiaci jed, zjavil sa mu starček znova. Mohol sa rozhodnúť ešte raz. Prial si, aby ON dokázal milovať... Stalo sa!
Vzápätí sa ocitol na ulici. Všetko sa mu teraz nemilosrdne vrátilo. Putoval od dediny k dedine a snažil sa pomáhať. Bol šťastný, aj keď ľudia už nemilovali jeho. On miloval ich. Šťastný nie je ten, kto sa má dobre, ale ten, kto je dobrý. Mučí nás naše vlastné zlo. Iba slobodní od vlastnej zloby môžeme byť naozaj šťastní. Tu je ten stred, ktorý zachraňuje. Láska. Nie láska, ktorou sme milovaní, ale láska, ktorou milujeme.
Zvláštna rozprávka, však?
A ešte raz Coelho. Starý Alchymista povedal: čo sa stalo raz, už sa nikdy nemusí stať druhý krát. Ale ak sa to stalo druhý krát, celkom iste sa to stane aj tretí krát.
Tak do tretice. Lenivosť je zlá, no občas príjemná, tak som jej dal prednosť pred naplánovanými prácami a vytiahol som konečne už dávnejšie zakúpené dvd Chatrč podľa rovnomennej knihy, ktorú som čítal už pred dlhším časom a celkom ma zaujala. Aj film je celkom fajn spravený. Nejdem popisovať dej, ktorý zrejme aj tak poznáte. Kopec krásnych, múdrych myšlienok. No "zasekol" som sa scéne, kedy Ježiš, normálny sympatický, mladý muž, akurát s jazvami na zápästí, hovorí Mackenziemu, hlavnej postave, ktorý sa s ním, Taťkom a Saraju (sv. trojica) ocitol v chatrči, na mieste, kde mu zavraždili malú dcérku, ja nechcem aby ľudia boli moji otroci, ja chcem aby boli moji priatelia. A je jedno, kto sú, ako sa volajú. A aby si cez mňa uvedomili, poznali čo je Láska. Lebo si ani nevieš predstaviť ako ťa Taťka miluje... Bezpodmienečne. Tri úplne nezávislé, bezvýznamné epizódky jednej obyčajnej soboty. No neviem prečo, oslovili ma, posadili ma ku klávesnici a "nútili" ma ťukať tieto písmenká. Viac menej pre seba, no s potrebou?, snahou? s nimi s vami podeliť aj keď o to nemusíte stáť. Nevadí. Mail sa dá ľahko vymazať.
No i tak vám chcem zaželať pokojný Advent a možno popriať aj trochu toho času, stíšenia sa k zamysleniu čo je dobro, ozajstné dobro. Čo je Láska. BEZPODMIENEČNÁ Láska.
Lebo priznám sa, v tom mám ešte značné rezervy. Ale snažím sa...(-: S tou bezpodmienečnosťou to ozaj nie je jednoduché. Ale veď na to mám, máme celý Advent a verím, že "Taťka" nám ešte "pár" týždňov, mesiacov, rokov? (-: pridá aby sme sa to aspoň trochu naučili... Lebo ako ten Tesár (aj) vo filme povedal, jedno je ako sa volajú, kto sú. Hlavne aby boli dobrí. Sú. Ste. Aspoň sa o to snažme.
Pokojný Advent
Marián