MDŽ 2023

Najväčším žijúcim organizmom sveta je akási huba Armilaris obecne známa aj ako Václavka smreková. Je stará približne 8000 rokov a pokrýva 9,6 štvorcového kilometra pohoria Blue Montains v štáte Oregon. Osem tisícročí sa šírila ako pavučina v podzemí a na jej povrch vychádzali plodnice tvarom podobné šampiňónom. Táto huba je relatívne neškodná. Teda pokiaľ nie ste kmeň stromu, krovie alebo iná rastlina. Pokiaľ áno, tak táto huba na vás spácha genocídu. Zabíja tak, že sa najskôr zmocní koreňov a postupuje vyššie až napokon rastlinu zadusí tým, že ju odreže od každej vody a živín. Armilária sa šíri rýchlosťou 30 cm až jeden meter za rok a zabiť priemerne narastený strom jej trvá od 30 do 50 rokov. Ak by sa dokázala šíriť rýchlejšie, na zemi by zahynulo 90% všetkých rastlín, z atmosféry by sa stal jedovatý plyn a ľudia i zvieratá by vyhynuli. Huba sa ale našťastie šíri pomaly. No iné huby sú rýchlejšie, oveľa rýchlejšie...

Milé veľké dievčatá,
trochu nezvyklý úvod k želaniu k vášmu sviatku, však? Keď som si sadol, ako každý rok, k počítaču so zámerom uctiť si vás a opätovne vysloviť obdiv, pozrel som si svoje želania z minulých rokov a musím s pokorou povedať, že sa až tak veľa, vlastne nič, nezmenilo. Stále súhlasím s excentrickým géniom Jánom Saudkom, že žena je dôkaz existencie Božej, že ak dáte do sveta úsmev vrátia sa vám úsmevy, ak dobro vráti sa vám i nám priateľstvo, ak Nádej príde Láska. Platí to, že vy, ženy, viete kde Neha a Dobro pôvod majú, že Hymnus na Lásku má univerzálnu platnosť a že ste stále nositeľkami sily, krásy, grácie. A tiež, že som stále dinosaurus, „ohroženej druh“ nehodiaci sa do tohto sveta, lebo je vraj sexistické, diskriminačné a zavrhnutiahodné, keď sa postavím keď príde žena ku stolu, keď jej pomôžem z a do plášťa, keď jej otvorím dvere a pustím ju prvú, keď jej pomôžem s batožinou, keď darujem kvety, keď priateľku pri stretnutí objímem či dokonca pobozkám ruku. No čo už so mnou? Zaujímavé, že som nestretol ženu, ktorej by to vadilo. Ale v novinách píšu... Asi mám šťastie. Alebo že by som poznal „normálne“, „obyčajné“, krásne Ženy? Vás. Tým to asi bude.
No chcem tým povedať, že to vyzerá, akoby som vám už všetko povedal a nemám vám čo nové povedať. (-: Ale mám. Možno preto ten zvláštny úvod. Myslím, že netreba mať veľkú fantáziu aby sme si tú tisícročnú hubu personifikovali do niečoho, čo je tu tiež tisíce rokov, pomaly, nenápadne sa to šíri, no v ostatných rokoch akoby to akcelerovalo, ba akoby sa to nedalo zastaviť. Viete čo to je. Egoizmus, nenávisť, zloba... A je jediná možnosť ako šírenie tejto „huby“ zastaviť. Muži to nedokážu. Ale vy, ženy, áno. Vy ste tá nádej. Dokážete to zastaviť či aspoň spomaliť tým, čo vás robí ženami. Láskavosťou, nehou, toleranciou, rozvahou, dobrotou a Láskou. Teda tým, čo tomuto nášmu mužskému svetu tak veľmi chýba.
To je moje, asi trochu divné, želanie, vlastne prosba k vám, k tohtoročnému MDŽ.
Zachraňujte, zachráňte náš svet. Prosím.

S úctou a obdivom
Marián