Vianoce 2012

Pozdě psi na dvoře zbystřili sluch,
hvězdy se zjevily bez varování:
Zlatýma očima dívá se Bůh.
Pojď ke mě, chci mít dlaň ve Tvojí dlani.
Vidí nás? Nejsme ti prorokovaní,
kterým je určena milost a vzkaz...
Neptám se "Věříš v něj?" Mám jenom přání:
Aby On uvěřil - uvěřil v nás.

Moji milí, drahí priatelia,

čím som starší, tým som tuším každý rok rozochvelejší a neistejší, keď sadám, v posledný adventný týždeň, za počítač, aby som vám niekoľkými slovami zaželal Vianoce detí, krásne a čisté, a aj Nový rok, ktorý sa tiež, napriek „koncom sveta“, blíži. Možno sa pýtate prečo rozochvelý a neistý. No neviem, či len ja cítim tú (ne?)priamu úmeru času, teda čím viac ho mám na chrbte, tým rýchlejšie beží. Až tak rýchlo, že často sa skôr stretne rok s rokom, ako my, niektorí, navzájom. Preto si tak vážim chvíľu, možnosť, kedy vás môžem pozdraviť.
Celý rok do mňa vrážajú myšlienky, slová, verše, piesne, obrazy, príhody, plné krásy a múdrosti, ktoré sa snažím do seba ukladať a potom, niekedy, ich vytiahnuť, napr. ako motto k vianočnej úvahe. Prekvapilo ma, koľko ich je. Koľko krásy nás obklopuje, koľko múdrosti, koľko dobra. Len si to akosi neuvedomujem, neuvedomujeme. Čo vidíme každý deň okolo nás? Nechcem, nebudem moralizovať. No keď sa stíšime, zamyslíme, nemôžme TO, tú krásu, prehliadnuť. Koľko je jej okolo nás, v nás, koľko Osobných príbehov, keď sa celý Vesmír spojí aby sme dosiahli cieľ, koľko Alchymistov, koľko Pútnikov, koľko Anjelov strážnych nás chráni, koľko Chatrčí umožňujúcich Stretnutia, koľko Ľudí...

Priatelia, mal som problém vybrať motto, lajtmotív pre tento vinš. Ako skoro vždy, rozhodla za mňa náhoda. Náhoda? Nie! Dostal som cédečko, Katka Koščová, koledy. Klasické. No posledná skladba nie je koleda, ale zhudobnená báseň Michala Horáčka Štedrý večer. A mne bolo hneď jasné, čo napíšem.
ABY ON UVĚŘIL V NÁS.

Moji drahí, to je TO, čo vám i sebe chcem zaželať. Aby sme verili a uverili v dobro a krásu, aby sme verili a uverili sebe a sebe navzájom, aby sme verili a uverili v lásku a Láske. Aby sme sa nebáli otvoriť dobru, aby sme sa nehanbili byť malými deťmi, aby sme vedeli plakať šťastím i bolesťou, aby sme túžili milovať a milovali... aby nám bola určená „milost a vzkaz“.
A potom, a verím, že nielen na Štedrý večer, si budeme môcť povedať:

Zahřál mě okamžik šťastného zdání:
viděl tě, viděl mě, uvěřil v nás.

Pokojné, požehnané Vianoce a rok 2013 prežitý tak, aby to Dieťa, čo prichádza, bez ohľadu na to, či my v Neho veríme, uverilo v nás.

S úctou a láskou

Marián