Veľkonočný vinš 2021

Hospodin povedal Mojžišovi:
Zhotov medeného hada a pripevni ho na žrď.
Keď sa ktokoľvek z uštipnutých naň pozrie,
zostane nažive. Mojžiš, 21,8

 

Moji milí,
prebral som sa z narkózy. Nebol som, no otvoril som oči a bol som. Zrejme, možno väčšina z vás, to zažila. Prechod z nevedomia k vedomiu, z tmy do svetla, zo smrti, aj keď len dočasnej, k životu.

Tak aj tieto dni, dni nadchádzajúcej Veľkej noci sú dňami prechodu. Večného prechodu studenej zimy do teplej jari, narastaním svetla, víťazstva života nad smrťou. Tešme sa z toho a volajme: Hosanna Život.

Moji milí, dovoľte pár slov k objasneniu toho, možno trochu nezvyčajného motta, príbehu, ktorý možno všetci nepoznáte. Izraeliti, vedení Mojžišom po úteku z egyptského otroctva do Zasľúbenej zeme, mnoho rokov blúdili po púšti. Mnohým sa to prestalo páčiť, frflali, ba mnohí sa chceli vrátiť do otroctva. Mimochodom, nepripomína nám to niečo? Tak sa Hospodin nahneval, zoslal na nich jedovatých hadov, ktorí ich pohrýzali. Mnohí zomreli. No Mojžiš prosil za svoj, aj keď hriešny a maloverný, ľud a jeho prosby boli vyslyšané. Viď motto. A tak aj bolo. Vyrobil medeného hada. Uštipnutí sa pozerali na toho hada na palici a prežili. A nakoniec predsa prišli do zasľúbenej zemi.

Pýtate sa prečo vám to vykladám? Lebo mám dojem, že v týchto dňoch, týždňoch, mesiacoch na nás na našej ceste, miesto hadov a okrem covidu, útočí priam záplava zloby, agresivity, ba až nenávisti, ktorá môže byť smrteľná. Čo s tým? Nemáme žiadneho zázračného hada na palici. No máme iné! Máme alebo aspoň môžeme mať úsmev na tvári, pohľad do očí, empatiu, pochopenie pre svoje okolie, dar priateľstva a lásku v srdci. Toto sú tie dary, to je ten zázrak zachraňujúci životy. V prenesenom, no i v reálnom, význame. A k tomu Dar Veľkej noci.

Preto si buďme navzájom tým zázračným symbolom a miesto medeného hada „vztýčme na palicu“ náš úsmev, dobro, láskavosť v očiach, lebo to žiadna rúška nezakryje. A darujme si tento pohľad, túto záchranu navzájom.

Aj tohtoročná Veľká noc bude ešte tichá, zatvorená. No naše srdcia a nádej v nich nech sú otvorené. To je hlavné.

Mám pred sebou obraz pápeža Františka na prázdnom Svätopeterskom námestí minulý rok a slová, v ktorých sa našiel snáď každý z nás: „Čo sa tak bojíte? Ešte stále nemáte vieru?“ Dovolím si trochu parafrázovať jeho slová, že jasne vidíme, že to, čo dnes potrebujeme najviac, je schopnosť liečiť zranenia a zapaľovať srdcia ľudí. Potrebujeme predovšetkým vzájomnú blízkosť. Buďme si navzájom poľnou nemocnicou po boji. Lebo je zbytočné pýtať sa ťažko zraneného, či má vysoký cholesterol alebo cukor. Najprv musíme ošetriť jeho rany. Potom môžeme hovoriť o ostatnom.
Liečme zranenia!

Na liečenie covidu vedci chvalabohu vyvinuli účinné vakcíny. Na liečenie našich zranení skúsme vyvinúť vakcínu my sami. Vakcínu z dobra, pokoja, nádeje, viery a Lásky, ktoré sú v nás. A zaočkujeme ňou čo najviac ľudí v našom okolí. Pre Život. Lebo je krásny.
Pre nás.
Pokojné, požehnané Veľkonočné sviatky 2021, obdarované účinnými „vakcínami“ a Svetlom z prázdneho hrobu.

S úctou a láskou
Marián