Veľkonočný vinš 2012

Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Lk 23.34

Moji milí priatelia,

sedím sám, uprostred noci a pokúšam sa zahnať moje rozbehané myšlienky, rozbehané ako stádo divokých koní, do koralu môjho ja, aby som vám mohol poslať zopár slov ako môj pozdrav k nadchádzajúcim Veľkonočným sviatkom. Neviem či sa mi to podarí.
Ak nie, odpustite.
Odpustenie!
Veľká noc a všetko čo jej predchádza nesie v sebe toľko mystérií. Mystérií nesúcich v sebe otázky. Základné otázky, ktoré sa učíme, musíme učiť položiť, aby sme dostali toľko hľadané odpovede. Niekedy akoby sme mali už hotové odpovede bez toho, že by sme si dali námahu naučiť sa pýtať.
To základné Mystérium je vtesnané do existencie protikladov: Život – Smrť.
Jar, Veľká noc to je Život.
Áno, ale samotný Život, vo všetkých jeho významoch, je ako nádherná mandala. Zložený z elementov, drahých kameňov, z ktorých sa skladá jeho jedinečnosť, ktoré tvoria jeho Zázrak.
Zázrak Života. Túžba, pud sebazáchovy, nádej, viera, obetavosť, dôvera, oddanosť, láska a... a Odpustenie.
Práve Odpustenie je ten uholný kameň medzi kameňmi tvoriacimi mozaiku našich životov. Odpustenie je „TO“ čo ma v týchto dňoch tak nástojčivo oslovilo, TO, bez čoho by ani náš život nebol úplný, dokonca by snáď nebola úplná ani úplnosť Veľkej noci.
Či už to zoberieme cez prírodu, kde zima, sneh, tma odpúšťajú stále silnejším, teplejším lúčom slnka znamenajúcim ich koniec, ale dávajúcim teplo, vodu, svetlo v novom živote, či až po úplnosť zmyslu Veľkej noci pre tých z nás, pre ktorých sú udalosti spred dvoch tisíc rokov viac ako monsterproces. Veď nie je úžasné, že hlavný aktér tohto úžasného príbehu prosí o odpustenie pre nás? Nedáva nám to úžasnú nádej? A že potrebujeme odpustenie...! V každom význame toho slova. Všetci.
Priatelia, myslím, zdá sa mi, akoby nám často chýbala schopnosť prežitia náplne tohto pojmu. Tohto stavu. Tohto činu.
Odpustenie.
Poznáme ten skvostný pocit keď sa nám ho dostane, ale tiež keď sme schopní ho dať, tak naozaj, zvnútra, navždy. Vtedy lietame, vznášame sa. A keď dokážeme odpustiť sami sebe. To je hádam najťažšie. Ale chcime to, aspoň sa o to pokúšajme. Veď láska či život bez Odpúšťania a Odpustenia snáď ani nie sú možné. A Ten na kríži to vedel, vie... vie to aj príroda, vieme, či skôr tušíme to aj my.
Moji milí, drahí priatelia, želám vám pokojné prežitie Veľkonočných sviatkov presvietených teplom Odpúšťania a Odpustenia. Odpustime a bude nám odpustené... Dokážme žiť, naozaj žiť, túto pravdu a možno Veľkú noc i ďalšie dni dokážeme prežiť...inak. Krajšie. Plnšie...
To vám i sebe zo srdca želám.

S úctou a láskou

Marián


p.s. skúste vysloviť slovo ODPUSTENIE a hneď, bez rozmýšľania „vystreliť“ čo vo vás evokuje. Veľa vám to o vás samých napovie... (-: skúste to, skúsil som to