Vianoce 2020

Budúcnosť má meno – Nádej
Nádej je cnosťou srdca, ktoré sa neuzatvára v tme,
nezastavuje sa v minulosti, žije v prítomnosti,
a vie vidieť zajtrajšok

 

Moji milí,
čo si želať na záver tohto divného, ťažkého roku, čo si želať k Vianociam, ktoré záver tohto roku približujú? Myslím, že práve Nádej je to, čo najviac potrebujeme. Vo všetkých významoch toho slova.

Všetci sme v očakávaní, v dôverujúcom očakávaní príchodu Svetla, Slova, Života. V tejto nádeji nachádzame útechu a odvahu v týchto ťažkých chvíľach našich životov. A z čoho sa rodí táto odvaha a táto schopnosť veriť? Veriť životu v plnej dôvere? Rodí sa z Nádeje. A nádej nie je klamlivá, je to cnosť, ktorá nás posúva vpred.

Apropo Vianoce. Dočítal som sa niekde, že Vianoce ako sviatok narodenia Pána prví kresťania vôbec neslávili a tento sviatok sa začal sláviť až niekedy v treťom či štvrtom storočí. Teda nie je vôbec isté, že tento deň je práve na konci decembra. Ale to vôbec nie je dôležité. Ja som posledný, kto by spochybňoval čaro, krásu a význam Vianoc. Od detstva ich milujem. No napadla mi iná, možno hriešna myšlienka. Keďže dátum Vianoc stanovili ľudia, prečo by sme si my, nemohli stanoviť svoje vlastné, osobné, vnútorné Vianoce trebárs 14. apríla alebo 18. júla. Alebo najlepšie každý deň. Sviatok Pokoja a Lásky. Lebo Láska personifikovaná v Dieťati, láska v Láske k nám prichádza každý deň, aby sme jej pôsobením mohli konať dobro v našom živote a v živote ostatných. Lebo Láske JE! Láska k nám neustále prichádza. Ona nesklame naše očakávania! Nikdy nesklame! Možno nás nechá čakať, nechá nás istý čas vyčkávať v tme, aby dala dozrieť našej nádeji, ale nikdy nás nesklame. Vždy je vedľa nás. Niekedy sa nedá vidieť, ale vždy prichádza.

Na Vianoce sa všetci snažíme byť dobrí, rozdávať pokoj, toleranciu, vychutnávať si tú atmosféru. Tak prečo nemať Vianoce každý deň? Nedeliť sa na my a oni, nefrflať na všetko, nebyť agresívny, ale rozdávať úsmev, pohodu a lásku. Židia majú v Talmude napísané, že počas Šabatu je veriacemu zakázané byť protivný, hádať sa, trúchliť. Prečo by sme si to nemohli zobrať ako inšpiráciu pre naše celoročné Vianoce, či aspoň na celé vianočné obdobie. Bolo by to krásne...

Ja viem, bol by to zázrak a my, pragmatickí ľudia, predsa neveríme na zázraky. Fascinuje ma či udivuje, že v n-krát prečítaných múdrych knihách stále dokážeme nájsť nové, predtým prehliadnuté múdrosti. Ako napríklad túto o zázraku: „Muž ktorý prehľadával Alchymistu našiel malú krištáľovú fľaštičku plnú nejakej tekutiny a vajce zo žltkastého skla, trošku väčšie od slepačieho. Čo je to?, spýtal sa strážnik. To je kameň mudrcov a elixír večnej mladosti. Je to veľké dielo alchymistov. Kto sa napije tohto elixíru nikdy neochorie a jediný úlomok tohto kameňa premení akýkoľvek kov na zlato. Strážcovia sa nad tým schuti zasmiali a Alchymista sa smial s nimi. Odpoveď ich pobavila a tak ich nechali bez ťažkostí odísť so všetkým čo mali. Čo ste sa zbláznili, spýtal sa Santiago Alchymistu, keď sa dostatočne vzdialili. Na čo to robíte? Aby som ti ukázal jednoduchý zákon sveta, odpovedal Alchymista. Keď máme pred sebou veľký poklad nikdy o tom nevieme a vieš prečo? Lebo ľudia neveria na poklady, na zázraky...“

Je to ozaj také ťažké veriť, že keď sa snažíme byť lepšími ako sme, všetko okolo nás sa tiež stane lepším? Že Láska je sila ktorá premieňa a zdokonaľuje dušu sveta? Máme TO na dosah a neveríme tomu, ako tí strážnici v príbehu. Jeden môj priateľ to krásne vystihol. Mať rád psov, ktorí vrtia chvostom nie je ťažké. No dokázať milovať psov, ktorí štekajú, to je iné. Ďakujme, že máme možnosť skúsiť sa to učiť. Tak to skúsme. A majme Nádej! Lebo zakaždým keď niekoho povzbudíme, pomôžeme, keď mu odpustíme, zmení sa celý vesmír. Zakaždým keď sa priblížime a dotkneme sa niekoho srdca alebo života, zmení sa svet. S každou láskavosťou a službou, videnou či nevidenou, napĺňa sa Boží zámer a nič nezostáva rovnaké.

Moji milí, Advent, noc, tma pomaly prechádza do Svetla Vianoc. Nech sú tiché, sväté človečenstvom, Láskou... Aby sme, všetci, tomu dobru v Človeku, človečenstvu uverili tak, ako On uveril v nás.
Želám vám pokojné, požehnané Vianoce s pokojom a láskou v srdci.
A s všadeprítomnou Nádejou. Nech nás sprevádza počas celého Nového roku a nech sa táto Nádej napĺňa a naplní. Nech je ten Nový rok výrazne lepší ako tento odchádzajúci. A bez covidu. Verme, že bude! Ja verím. Majme Nádej.

S úctou a láskou
Marián