Vianoce 2010

Pane, ochraňuj naše sny,
pretože aj Sen je jedným
zo spôsobov modlitby.
Daj, aby sme si nezávisle
od vôle či okolností
dokázali v srdciach
udržať posvätný plameň
NÁDEJE a vytrvalosti.
Aby sme to dokázali...
Coelho


Moji milí, drahí priatelia,

možno si poviete, že je to trochu divné motto k vianočnému vinšu. Asi áno. No keď som si v tomto predvianočnom zhone, ktorý si každoročne sľubujeme prežiť adventným pokojom a každoročne sa nám to viac menej nedarí, našiel kúsok času a pokúsil sa premietnuť si odchádzajúci rok a načrtnúť scenár želaní toho budúceho, vyskočilo mi pred očami práve ono.
Sen. Nádej...
Písal som už o Viere, o Láske. Tá prvá je úžasná keď sa chveje, aby bola pevná, tá druhá je zázrak vo svojej každodennej nekonečnosti či nekonečnej každodennosti. No zdajú sa mi...statické? aj keď sa chvejú, aj keď rastú. A sú! A život bez nich snáď ani nie je život. Veď Láska je podstatou všetkého.
No Nádej, to je pohyb. To sú otvorené dvere. To je Sen, v ktorom snáď ani nie sú potrebné očakávania. To je vykročenie na Cestu...
Myslím, že všetci v sebe nosíme Nádej, že všetci snívame o vykročení na tú Cestu. Vykročenie, o ktorom snívame celý život. Len ten prvý krok je zablokovaný nami samými.
Dovolím si byť osobný. Moja Cesta je personifikovaná púťou do Compostely. Už roky o nej snívam. Len ten prvý krok... Som ako ten Mág, ktorý sa tiež roky chystal, no „nedalo“ sa. Práca, povinnosti, záväzky, dôležité i „dôležité“ veci. No nedalo sa, nedá sa. No On ju nakoniec absolvoval. Prečo? Lebo mal vedľa seba osobu, ktorá mu dala do ruky „letenku“, ktorá ho strčila do lietadla, ktoré odlieta dnes. A keď nie dnes, potom už nikdy.

Priatelia, modlím sa, prosím, aby sme mali okolo seba takých darcov „lístkov“, otváračov dverí ciest, „postrkovačov“. Aby sme si takí boli sebe navzájom. Aby sme si dokázali chrániť svoje, naše Nádeje a Sny. Aby sme si dokázali byť sprievodcami, oporami na Ceste. Nemusí byť, tá cesta, práve do Compostely. Každý máme svoje „Santiago de Compostela“ v sebe...

Možno práve teraz, v čase Vianoc je ten správny čas premietnuť si svoje Sny a tie presvietené ich svetlom, svetlom Vianoc, nám môžu osvetliť Cestu, na ktorú sme už možno aj pozabudli.
A Nádej je TU, odetá prichádzajúcou Láskou.

Drahí priatelia, želám vám Láskou a Nádejou naplnené, požehnané Vianoce a v Novom roku odvahu k vykročeniu na Cesty Nádeje a Snov.
Lebo „Pane, ochraňuj naše sny, ochraňuj našu Nádej...“

S úctou a láskou

      Marián

P.s. tá modlitba zo záhlavia je aj o ochrane našich Pochybností, Rozhodnutí, Činov, Nadšenia, Života, lebo toto všetko je jedným zo spôsobov Modlitby. Toto všetko je však možné ak máme (v sebe?) Lásku. Ja si dovolím dopísať: ...a Nádej.
Ale to všetci vieme...