Veľkonočný vinš 2019
„...kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu? Keď sa lepšie prizreli, videli, že kameň je už odvalený. Bol totiž veľmi veľký..“ (Mar 16,1-8; SEB)
„Aj viera, ak je živá, má svoj nádych a výdych, svoje dni i svoje noci. Boh sa neprihovára len svojim slovom, ale i svojim mlčaním, neprihovára sa ľuďom len svojou blízkosťou, ale aj svojou vzdialenosťou...“ (T.Halík Apokryf o Zacheovi)
Milí priatelia,
z roka na rok ma viac udivuje, koľko motívov, symbolov, tém na zamyslenie skrýva v sebe, má v sebe ten krásny, večný Veľkonočný príbeh. Vynárali sa mi v uplynulých dňoch, týždňoch, kedy sa akože? podaktorí? snažíme stíšiť, zamyslieť, zmieriť sa... vynárali sa s nástojčivou nutnosťou v tých dramatických volebných dňoch, naplnených (aj) búšením sa do pŕs za svoju jedinú pravdu, často pritom urážajúc svojich blížnych, ba aj priateľov. Akoby sme pri tom zabúdali na slová toho hlavného Aktéra Veľkonočného príbehu o tom, že: nesúďte a nebudete súdení, o trieske v oku suseda a brvne vo svojom, čosi o cedení komára a somára, o vine a hádzaní kameňov. Motívy, témy, symboly... Z toho množstva, som si vybral, alebo oni si vybrali mňa?, dva, obsiahnuté v motte.
Veľká noc to je Život. V kresťanskom i vo všeobecnom význame tých slov. Víťazstvo Života na Smrťou. Odvalenie kameňa brániacemu Životu vyjsť a Byť. Život je Láska. A len Láska dokáže odvaliť ten balvan. Z hrobu Ukrižovaného, no aj z našich sŕdc. Ten balvan je hriech. A čo je hriech? Hriechom je brániť Láske aby sa prejavila.
Moji milí, povieme si, kameň, odvalenie kameňa, symbol. Pekný symbol. Ale fakt necítime tú potrebu, tú priam nutnosť odpratať z nás ten kameň, ten príklop svojho srdca, otvoriť ho, otvoriť sa a vypustiť to dobro, čo je tam, možno rokmi, nastrádané, a vypustiť ho spolu s láskou, empatiou a úsmevom do sveta, nech ho rozjasní, rozjarí. Poviete si, že som naivný. Asi som, nevadí, No pevne verím, viem, že každý človek túži po láske, že v každom človeku je dobro a len okolnosti, prostredie mu nedovolili, aby sa to dobro dostalo von. Ten, o ktorom je Veľká noc preto urobil maximum a tak by sme sa i my mohli trocha pousilovať odvaliť kamene zo svojich sŕdc, zo sŕdc svojich blízkych i blížnych. Aspoň sa pokúsiť, lebo „kto zachráni jedno srdce zachráni celý svet“.
Ja viem, nie každý deň je nedeľa, ľahko sa to povie. Nie každý deň nášho života je slnečný, máme aj svoje Getsemanské záhrady plné strachu a pochybností, skepsy, možno až beznádeje. Ani On sa tomu nevyhol. Aj náš život, naše odhodlanie, naša viera i naša láska majú svoje výdychy či svoje temné noci. No o tom krásne hovorí druhé motto. Nie sme stroje dokonalosti. Veď aj Jeho napádala pochybnosť. No aj ten výdych, noc, mlčanie, vzdialenosť môžu byť, a sú, páky na odvalenie toho kameňa, lebo za tým otvoreným hrobom či „hrobom“ nášho srdca jasne vidíme, cítime nádych, deň, slovo, Prítomnosť. A Život!
Priatelia moji, dovoľte mi na záver, použiť ako návod na „odvaľovanie kameňov“ slová padre Bubáka vychádzajúce z podobenstva z Matúšovho evanjelia o poslednom súde, ktorými parafrázuje Ježišove slová v tom zmysle, že čo asi môžeme začuť, ak budeme praktizovať lásku. Verím, že je to návod pre nás všetkých, bez ohľadu či sme veriaci alebo neveriaci, takí či onakí. Návod, ktorý funguje.
„Poď, požehnaný od môjho Otca. Lebo bol som hladný po úsmeve a ty si mi ho dal. Bol som hladný po slove povzbudenia a ty si mi ho ponúkol. Bol som hladný po slove vďaky a ty si mi ho naozaj poskytol. Bol som smädný po slove uznania a ty si si ma všimol. Bol som smädný po znaku priateľstva a ty si mi napísal list. Bol som smädný po aspoň nenápadnom spoločenstve a ty si sa zastavil, aby si sa hoci neformálne so mnou porozprával. Bol som cudzincom a ty si mi dal pocit, že som vítaný. Bol som v priepasti depresie a ty si mi cez svoje trpezlivé správanie ponúkol nádej. Bol som väzňom nervozity a ty si mi tým, že si aj napriek môjmu správaniu zostal pokojný, ponúkol slobodu. Bol som sociálne nižšie ako ty, avšak ty si ma prijal a to ma vzpriamilo. Bol som nahý, lebo mi chýbala sebaúcta, a ty si ma zaodel slovami, ktoré ma uistili, že mám hodnotu. Bol som vyzlečený zo sebadôvery a ty si ma zaodial do plášťa dôvery“
Moji drahí, želám vám pokojné prežitie Veľkonočných sviatkov, Veľkej noci odvaleného kameňa a Veľkej noci odvalených kameňov z našich sŕdc.
S úctou
Marián