MDŽ 2025
Existujem pre tých, pre ktorých existujem
Anastázia
Milé dievčatá, či, aby som parafrázoval G.B. Shawa z minuloročného vinšu, mladé ženy, mladé ženy... No dovolím si hneď v oslovení opraviť, so skromnosťou sebe vlastnou, pána Shawa a povedať: krásne, múdre ženy.
Trochu dlhé oslovenie, ale nech mi je odpustené. Má svoj význam. Už dlhé roky, každý rok zvažujem, či sa nechám znechutiť čoraz väčším sprofanovávaním tohto krásneho sviatku. A vždy si poviem: a prečo? Prečo by som si nechal zobrať možnosť aspoň takto vám každoročne zložiť svoj obdiv, úctu, priateľstvo, aj keď vám nedám klinček a nepriložím opĺzly vtip.
Zato by som vám chcel venovať zopár, povedzme úprimných slov. V prvom rade tie slová z motta, ktorým vy, a o tom som presvedčený, najlepšie rozumiete. Vy viete pre koho existujete. Komu dávate to najcennejšie: seba a svoju lásku. A taktiež som stále viac a viac presvedčený, že svet by bol oveľa lepším miestom pre život, keby na čele štátov, významných inštitúcii, možno aj armád, stáli ženy. Lebo ako muž pozerajúci sa okolo seba vidím čo dokáže mužské velikášstvo, samoľúbosť, egomaniactvo. To nie sú ženské vlastnosti, však? A potom príde jedna žena, biskupka Mariann Edgar Budde a povie: Hovorím o troch pilieroch života. O úcte k dôstojnosti každej ľudskej bytosti. O poctivosti a rešpektovaní pravdy (aj v komunikácii). O pokore – schopnosti vidieť a uznať vlastné omyly a pochybenia. Toto povie v dnešných časoch a prajú jej smrť. Čím sa previnila? Tým že je Žena, Že je Človek čistého srdca. Ako ste vy, krásne, múdre ženy.
Asi trochu divné slová, ktoré majú byť vinšom, želaním k vášmu sviatku. Ale je v nich úcta a viera vo vás, vo vašu silu, vo vašu ženskosť v tom najkrajšom slova zmysle.
No dovoľte mi svoj obdiv a vďačnosť vyjadriť aj inak, slovami môjho hádam najobľúbenejšieho básnika a snáď aj učiteľa Rabindránatha Thákura.
Miláčik, celú noc si osamelo bdela, oči máš unavené!
Svetlo lampy zbledlo a dohasína vo vánku brieždenia.
Utri si slzy, priateľka, prehoď si závoj cez prsia. Jesenné ráno je tiché, v povetrí vôňa stromov, trávnatý chodník jemný na pomaznanie.
Nechaj ten veniec bezútešnej noci skrkvaný na postili. Zjav sa vo svete rána, nazbieraj plnú sukňu čerstvých kvetov, založ si nové kvety do vlasov.
Moje milé, všetko krásne k vášmu sviatku, veľa objatí, slnkom, no hlavne vašimi drahými a rozdávajte, prosím, to najkrajšie a najcennejšie čo máte:
váš úsmev, vašu lásku. Potrebujeme ju. Svet ju potrebuje. Veľmi...
S úctou a obdivom
Marián