Advent 2025
Nijaká cesta nie je nemožná,
vyžaduje si iba prvý krok vpred
Milí priatelia,
ten majster Čas nehľadí na nič, stále si ide svoje, prekračuje dni, týždne, mesiace a keby len to. Najmä nám skôr narodeným sa zdá, že ide stále rýchlejšie, akoby chcel každý rok vytvoriť svetový rekord v krátkosti času ubehnuvšieho roka. Ale nie, on jednoducho je, je nad nami či mimo nás. A tak nemôžeme byť prekvapení, že už túto nedeľu zase budeme zapaľovať prvú sviečku na adventnom venci.
Advent. Čo všetko už o ňom bolo povedané a stále sa hovorí. Príchod, príchod Svetla, čakanie, očakávanie, nové začiatky, pokánie predsavzatia... Slová, pekné, múdre slová, ktoré sa však často, skoro vždy, kĺžu ako voda po perí a my nielenže nemáme záujem o to „vyrovnávanie ciest“, ale ani vôľu, či silu, spraviť ten prvý krok vpred. Je to svojim spôsobom ľudské. No nech to neznie tak negativisticky, nech to nebudí dojem, že všetko je zlé, že všetko je stratené. Že človek je zlý, nehodný dobra. Naopak.
Babička z mojej obľúbenej knihy Škola Malého stromu, okrem mnohých iných múdrych vecí, hovorievala, že nie je možné milovať niečo, čo nechápeš. Nie je možné milovať ani ľudí ani Boha, keď ani ľuďom, ani Bohu nerozumieš.
A tu akoby bolo jadro problému. Problému, ktorý vidíme denno-denne okolo seba, vo svete, o ktorom si nie neprávom myslíme, že sa zbláznil, ale i v nás samotných. Problému, ktorý sa zjavuje v tých najhroznejších formách, ale i v zdanlivých maličkostiach, ktoré vedia tiež veľmi zraniť a ublížiť. Unavený, znechutený človek nechce počuť veľké slová. Lepšie mu padne ticho, prítomnosť človeka, ktorý vie počúvať, premýšľať. To je to chápať, rozumieť, aby bolo možné milovať...
Hovorí sa a iste správne, že predpokladom hľadania a nachádzania zmyslu života je pokánie. Áno, je to základný predpoklad. No ja si myslím, že najväčším problémom tejto našej doby je egoizmus, ktorý často dosahuje obludné rozmery a ruku v ruke s tým je to strata empatie a súcitu, teda toho, čo bývalo považované za čnosti, no dnes akoby bolo slabosťou. No zase, nechcem, nebudem zovšeobecňovať, lebo sú tu tisíce, milióny krásnych ľudí, ktorí svojou láskavosťou zachraňujú náš svet. Všetci máme v sebe ukrytú krásu, dobro, lásku a je žiaduce ich občas vypustiť von. Nemusia byť dokonalé ani bezchybné, jediným dôležitým parametrom je, že to o nás hovorí niečo pravdivé. Tak sa nebojme všetko to krásne čo je v nás „vypúšťať“. A nielen občas...
Španielsky katolícky teológ José Antonio Pagola píše: „Kto nerobí nič pre zmenu tohto sveta, neverí v lepší svet. Kto nepracuje na odstránení násilia, ten neverí v bratskú spoločnosť. Kto nebojuje proti nespravodlivosti, neverí v spravodlivejší svet. Kto nepracuje na oslobodení ľudských bytostí z ich otroctva, neverí v nový a šťastnejší svet. Kto nerobí nič pre zmenu zeme, neverí v nebo.“
A tieto, iste silné slová akoby podčiarkovali slová môjho priateľa, ktorý sám seba nazýva agnostikom, ktorými reagoval na moju ostatnú adventnú úvahu, slová, ktoré sú dnes rovnako, ak nie viac, aktuálne.
„Zároveň, pretože okrem iného je v tom rozdiel medzi agnostikom a neveriacim, som si však uvedomil význam takýchto posolstiev. Plne sa s Tebou stotožňujem v tom, že dnešná " vykĺbená" doba potrebuje zamyslenie nielen nad tým " što delať", ale najmä nad tým, čo by každý z nás mal urobiť, aby "láska zvítězila nad zlem a nenávistí". Máš pravdu, že základom je prerod v našich srdciach. Ak však formou modlitby je aj snívanie, myslím si, že nie som úplne stratený. Moje sny síce nie sú také ušľachtilé , ako bol sen Martina Luthera Kinga, ale môj sen, že hodnotu človeka by sme nemali merať len podľa IQ, ale aj podľa EQ, by mohol prospieť mnohému a mnohým.“
Tak, možno paradoxne, slovami agnostika, by som ukončil moju tohtoročnú adventnú úvahu. A snom, ktorý je možno snom mnohých z nás. Lebo čo viac by nám, veriacim či neveriacim, Advent mohol dať, ako prerod v našich srdciach a odvahu urobiť prvý krok. Potom žiadna Cesta nebude nemožná.
To želám nám, čo sa potkýname, veriac, že vládne Láska. Tak postojme, nech žiari.
Pokojný, požehnaný Advent.
S úctou a láskou
Marián