Vianoce 2016

Nikto nezažne sviecu a nepostaví ju do skrýše, ani pod nádobu, ale na svietnik, aby videli žiaru tí, čo prichádzajú.
Lukáš, 11, 13

Dávate málo, ak dávate len zo svojich majetkov. Len ak dávate zo seba samých, vskutku dávate.

Chalil Džibrán

Moji milí priatelia,

dovoľte mi na úvod môjho vianočného želania takýto, skoro vianočný, príbeh.

Panna Mária s Ježiškom v náručí sa rozhodla zostúpiť na zem a navštíviť jeden kláštor. V kláštore nastal poprask, všetci boli uveličení a hrdí, akej cti sa im dostalo. Každý z mníchov sa chcel blysnúť a ukázať ako si ctí a miluje Pannu s Dieťaťom. A tak po jednom predstupovali. Jeden recitoval oslavné básne, druhý ukazoval krásne ilustrovanú bibliu, ďalší vymenoval všetkých svätých. Tak predstúpili všetci, každý so vznešeným „číslom“. Teda všetci... nakoniec čakal, hambiac sa predstúpiť, najskromnejší mních kláštora, ktorý neštudoval posvätné vedecké texty a v podstate nič dôležité nevedel. Pochádzal z chudobnej cirkusáckej rodiny a vedel len trochu žonglovať, no cítil nesmiernu potrebu dať niečo malému Ježiškovi. Tak vytiahol zo sutany zopár pomarančov a napriek pohŕdavým pohľadom svojich spolubratov, začal nimi žonglovať. A až vtedy sa Ježiško usmial a začal tlieskať v náručí svojej Matky. A len k tomuto „obyčajnému“ mníchovi Matka Božia vystrela ruky a dovolila mu podržať v náručí svojho syna.

Svetlo a Dar. Hádam dva najvýstižnejšie symboly Vianoc. Či už v duchovnom alebo materiálnom význame týchto slov. Svetlo sa na Vianoce rodí. Svetlo samo osebe nie je vidno. No skrze svetlo vidíme. A skrze Svetlo vidíme, cítime a žijeme všetko.

A Dar? Ako krásne a výstižne je to povedané v motte a v tom milom príbehu. Áno, už týždne, ba mesiace sa naháňame za darčekmi, ktorými chceme obdarovať svojich blízkych, priateľov, za niečím extra. Deti zahŕňame nezmyselným množstvom nezmyselných darčekov, len aby sme neboli horší. Sme ochotní prispieť na takú či onakú zbierku, kúpiť si Nota Bene, tak trochu si kúpiť vlastnú „dobrotu“. No dávame málo ak dávame len zo svojich majetkov... Aké jednoduché a pritom najťažšie je dať seba, aspoň kúsok seba. Ako ten obyčajný jednoduchý mních.

Netreba robiť nič svetaborné, komplikované. Len byť človekom. Verím, že každý človek má v sebe zakódovanú lásku, potrebu lásky. Bytostnú potrebu milovať a byť milovaný. Možno to tak niekedy nevyzerá, ale je to tak. Dajme teda svetlo nás samých na svietnik našich dní, svetlo lásky, ktorá je v nás. Nech tú žiaru vidia všetci okolo nás. Zvlášť teraz, na Vianoce, kedy sa intenzita toho žiarenia zvýrazňuje, kumuluje. Lebo ako tma je len absencia svetla, tak zlo je absencia lásky. Áno, je veľa zla, nenávisti, ľahostajnosti okolo nás. Ktosi múdry povedal, že zlo je odpadová energia stvorenia. A tak ako svetlo vnímame skrze veci, ktoré osvetľuje, tak aj Dar lásky, lásku, ktorú samu osebe nie je vidieť, cíťme, žime skrze ľudí, ktorým ju dávame a ktorí ju dávajú nám. A vtedy, až vtedy, vskutku dávame, svietime. A ničíme tmu, zlo, pohlcujeme odpadovú energiu. Je to také jasné, jednoduché. Možno to sú tie „pomaranče“, ktoré rozveselili Dieťa. Keď toto dokážeme, verím, že Matka Božia nám ho dá s radosťou podržať. A nielen na Vianoce.

Moji drahí priatelia, modlím sa, želám si, aby to tak bolo. Aby sme boli svetlom i svietnikom sebe navzájom, svojim blízkym a všetkým ľuďom. Aby sme dokázali dávať aspoň kúsok seba. Aby sme všetko to Dobro, Krásu a Lásku stelesnené v Dieťati čo najčastejšie „dostali podržať v náručí“.

Želám vám Darom Svetla presvietené a darom Lásky, lásky Dieťaťa a  lásky nás samých preteplené Vianoce  a požehnaný rok 2017

 

S úctou a láskou Marián