Vianoce 2014

Únavou se sklání
Blízko jsou svítání
Pouští jdou za oázou
Jdou za hvězdou a svítá
Hlídá je Bůh

 

Moji milí,

išiel som autom nočnou, predvianočnou Bratislavou a okolo mňa tisíce, milióny svetielok. Celkom pekný pohľad. Napadlo ma pozrieť sa (aj) na hviezdy, no tie, pre tú záľahu svetla skoro vôbec nebolo vidieť. Spýtal som sa sám seba kedy som naposledy videl ten čistý, ničím nepoškvrnený zázrak nočnej, hviezdami posiatej, oblohy.
A myšlienky bežali...malé chlapča cestou na polnočnú, pod nohami vrzgajúci sneh, noci pod širákom vysoko v horách, večery pri ohníku, voňavá májová lúka, ticho šepkajúce more...
A nad tým tá nekonečná krása.
Prepáčte, trochu som odbehol.

Jdou za hvězdou... A za čím ideme my? Nie je to tak, že pre svetielka nevidíme Svetlo, Hviezdu? Nie je to tak, že kvôli času, snahe mať ho pre seba čo najviac, nemáme Čas? Čas dotknúť sa blízkych, priateľov, ale i seba. Že pri naháňaní sa za peknými vecami často zabúdame, čo je Peknota a často už ani nevieme, že je Krása? Že v snahe byť dobrí, byť dokonalí už nepoznáme Dobro. Sme viac či menej bohatí, ale nevieme čo je to Dar, skutočné Bohatstvo.
Za čím ideme my? Toľko svetielok okolo nás...
Moji milí, zvykne sa hovoriť, že je to dobou, našou rýchlou dobou. Možno. No ja si myslím, že je to predovšetkým nami. A tým, či sa nám chce ísť púšťou za oázou, za Hviezdou...

Je taká krásna poviedková knižka o anjeloch, ktorí si v starom kostole pri omšovom vínku rozprávajú príbehy o nás, ľuďoch, ktorých majú strážiť, strážia. Veselé i smutné, ale všetky múdre a krásne. Jeden z tých príbehov sa volá Vianoce na doživotie a hovorí sa tam o tom, ako taký vianočný dar môže zmeniť život dieťaťa do konca života. Sú darčeky, aj vianočné, ktorých „životnosť“ končí na druhý deň, o týždeň a potom sa stávajú haraburdou. No sú aj iné. Dievča dostane korčule, chytí ju to za srdce a po rokoch je z nej majsterka. Chlapec dostane mikroskop a stane sa z neho vedec. Je to o poznaní, o potrebe. Tento príbeh hovorí o všednom chlapcovi, na ktorého jeho anjel vôbec nebol hrdý, ktorého babka vzala raz na polnočnú a on až tam objavil, že má nádherný hlas. Stal sa z neho svetoznámy tenor. A jeho anjel bol na neho hrdý. To boli Vianoce na doživotie. Drahí priatelia, my už máme, aká škoda, tie detské roky, kedy dar či okamih mohol určovať naše ďalšie smerovanie životom, za sebou. Ale čo takto dať či dostať iný dar. Vianočný Dar. Na Vianoce, na týždeň, na mesiac, na rok, na doživotie? Dar Blízkosti blízkym. Dar Času na dotyk ľuďom okolo seba, čo i len písmenkový, hlasový dotyk, dar Času na rozhovor, na objatie. Dar dávať, ale aj prijímať Dobro, ozajstné jednoduché Dobro. Dar nachádzať a nájsť Bohatstvo v Kráse. Dar vidieť lásku v Láske. Dar vidieť, napriek miliónom svetielok, Svetlo. Prichádzajúce svetlo. To by bol Dar, však?
Žeby sme to skúsili?
Lebo hoci sa únavou skláňame, ideme za oázou, ideme za Hviezdou a vidíme, cítime že svitanie je nablízku. A my si tie všetky dary, skrze to prichádzajúce Svetlo, môžeme dať. A prijať! Aj na doživotie.
Aspoň to skúsme.
Moji drahí priatelia, TO, teda schopnosť dať a prijať tento dar, vianočný Dar, vám aj sebe z celého srdca želám. A verím, že v tomto Dare nájdeme seba v sebe, lásku a krásu v našich blízkych, v našom okolí, že nájdeme Svetlo vo Vianociach...

Želám vám krásne, detsky čisté, požehnané Vianoce a pokojný, Darmi na doživotie obdarený rok 2015. A nech nás „hlídá“ Dieťa. Bude...

S úctou a láskou

Marián

p.s. ten text je z nového, krásneho cd Vaška Neckářa a napísal ho Václav Kopta