Veľkonočný vinš 2011

Veľký piatok

V priestoroch požehnanej bolesti
letím,
na bielom koni s čiernymi krídlami.
Lebo úzko je.
Tesno.

Neviem však, či pre priestor
väzniaci lásku, či pre bolesť?

 

Moji milí, drahí priatelia,

je predvečer Veľkého trojdnia a vysoký dátum rozvinutej jari akoby posunul či oslabil radosť očakávania či očakávanie radosti Veľkej noci. No, máme pred sebou hokejové majstrovstvá, tak sa to dá pochopiť. Ale aj tak, akoby sa tento základný sviatok, a to základný nielen z pohľadu kresťanstva, nejako maskoval, keď už nechcem povedať vytrácal. Ani tie zajačikové a vajíčkové majlíky nejako nechodia. Možno je to dobre. No na druhej strane by som bol ozaj nerád, keby to malo byť „o desiatich spravodlivých“. Nie, nebojte sa, nejdem plakať na starými, zlatými časmi, ani moralizovať nad skazenosťou tých dnešných. To všetci poznáme.

Veľký týždeň, Veľká noc. Je úžasné sledovať, čo nám tento príbeh prináša. Stačí sa len trocha zamyslieť. Je to neuveriteľný koncentrát lásky, zrady lásky, malosti, dôvery, slabosti, pochybnosti, prekonania pochybnosti, odvahy, zbabelosti, statočnosti, úzkosti, viery, bolesti, oddanosti, odhodlania, strachu, pochopenia, uverenia a Lásky. Kruh sa uzatvoril. No vynechal som dva základné atribúty tohto kruhu. Možno schválne. Sú to Smrť a Život. Lebo v najpodstatnejšej podstate je to o Smrti a Živote. O ich striedaní. O ich vláde.
A to platí o Veľkej noci ako Sviatku jari a to, hlavne, platí o Veľkej noci, ktorú ideme sláviť už takmer dvetisíci krát.

Striedanie smrti a života. Umierajúci sneh rodí požehnanie vody nesúcej zelený život.
Smrť zimy rodí život jari. Aj smrť má význam...

Jeden môj známy tvrdí, že výdych či výkrik človeka pri smrti je nádychom a prvým vdychom Človeka pri jeho zrode. Večný kolobeh. Striedanie...
A tak ma napadla tá neuveriteľne silná symbolika. Posledný výdych Toho na kríži, to v poslednom výdychu vykričané     „Peractum est“, je zároveň prvým vdychom nás, Novonarodených. Vlastne to ani nie je symbolika.

Smrť Smrti rodí život Života!

Moji drahí, nechcel som a nechcem, aby toto moje Veľkonočné želanie nieslo čo len tieň smútku. Naopak, chce byť posolstvom radosti zo života.

Je to posolstvo Lásky, prekonania Pochybnosti, víťazstva Života.

Je to posolstvo, želanie, aby ten uzatvorený kruh tvorený korálkami našich dní obsahujúcich našu veľkosť, malosť, dôveru, slabosť, pochybnosť, prekonanie pochybnosti, odvahu, zbabelosť, statočnosť, úzkosť, vieru, bolesť, radosť, oddanosť, odhodlanie, strach, pochopenie, uverenie,..., vždy začínal láskou a končil Láskou.

Potom sa budeme tešiť aj zo Sviatkov jari, potom dokážeme pochopiť a radovať sa z Veľkej noci. Potom sa oplatí ŽIŤ!

Toto vám aj sebe želám!

Pokojné a požehnané prežitie Veľkonočných sviatkov.

S láskou váš

      Marián