MDŽ 2015

Moje milé, krásne priateľky,...,dievčatá, dámy...jednoducho Ženy,

už pár dní uvažujem, či sa nechám znechutiť tým, čo sa okolo vášho sviatku deje (7 voňavých tulipánov len za 1,99 v Lidli pre najmilovanejšiu a o akciách najväčších ctiteľov žien a matiek radšej pomlčím...), alebo ostanem verný svojmu presvedčeniu, zložiť vám hold, úctu a obdiv, tak ako to robím, v rôznych podobách, od svojich pubertálnych či adolescentných rokov. Vyhralo to druhé...

Mal som pripravené?, či skôr napremýšľané vyjadriť vám obdiv za to čo všetko stíhate, dokážete a udeliť vám fiktívnu medailu „za chrabrosť“, čo je krycie meno za „lásku“.

No ako som hľadal „báseň“, ktorú som raz pri obdobnej príležitosti napísal, narazil som na verše dievčiny, ktorá žije v Kanade a je vnučkou jednej z posledných žien, ktoré prežili Osvienčim. Trošku som ten anglo-slovenský text poslovenčil, ale význam a hĺbka ostala. Tu je:

Moji

Moji drahí,
počujem vaše mená v nárazoch vetra.
Poletujú s jesenným lístím
okolo nás.
Mená…
vaše mená…

Čo sa stalo
Ty vieš…
najlepšie z nás to vieš
Tak povedz

Počujem, že Zem po ktorej kráčame
pamätá Tvoju krásu,
Tvoju lásku,
Tvoje utrpenie.
To všetko je súčasťou NAŠEJ cesty

Teraz kráčame s TEBOU
a učíme sa,
uvedomujeme si čo znamená
ŽIŤ,
slúžiť životu!

Pretože timshel – môžeme!

Milujeme, lebo môžeme
dávame, lebo môžeme
žijeme, skutočne žijeme.
Lebo môžeme...

Lebo život sa nám dal.
V tebe.

Moje milé dievčatá, priznám sa, že zakaždým, keď to veľmi občas čítam, mi stisne hrdlo.

A tak mi odpustite, keď vám dnes k vášmu sviatku nezložím obdiv a úctu k tomu, zato čo každodenne robíte, dokážete, dokazujete, že vám neudelím fiktívnu či reálnu medailu za chrabrosť a hlavne za lásku, ktorú nám dávate. Veď sa to snažím a verím, že všetci muži vo vašom okolí sa to tiež snažia, viac či menej úspešne, robiť každý deň. A chcem veriť a verím, že to aspoň trochu cítite.

No pod dojmom týchto náhodne? nájdených písmen  vám neželám, ale prosím, aby ste svetu dali Život. Vo vás. Už ste to urobili, robíte, no cítim, viem, že svet, MY,  znovu, a tuším že ako nikdy, potrebuje vašu silu, silu Ženy, vašu lásku, vašu schopnosť či Dar dávať Život. Dávajte HO, prosím! Ako ho stále dáva tá krásna, 90ročná pani. Ste Ženy. Jedinečné, krásne Ženy...

To je moje želanie k vášmu sviatku, moja prosba a moja modlitba k vám, moje milé...

Odpustite mi, ak bolo, bola iná ako obyčajne, ale nejako to prišlo samo. No čo už narobím, keď ste darkyne a ochrankyne ŽIVOTA.

Všetko najlepšie k vášmu sviatku

S úctou a láskou

Marián